Rehabilitačné centrum Sepilok vzniklo v roku 1964, s cieľom starať sa a vychovávať osirelé mláďatká orangutanov. Uprostred hustého dažďového pralesa, na rozlohe 43 km2, tu žije 60 až 80 orangutanov. Nie všetky sú však mláďatka. Zariadenie poskytuje lekársku starostlivosť aj dospelým jedincom, ktorí boli zranení zamestnancami palmových plantáži, popálený pri vypaľovaní pralesa, alebo nájdení domorodcami vyhladovaní a neschopní nájsť si potravu v neustále zmenšujúcom sa pralese.

Odrastení, alebo vyliečení orangutani, ktorí sú schopní pohybovať sa po zariadení voľne, majú svoju stravu doplnenú o denné kŕmenie. Doplnkové jedlo dodávané centrom je zámerne navrhnuté tak, aby bolo monotónne a nudné. Orangutani sú tak povzbudzovaní aby si stravu našli sami, v okolitej prírode. Je dôležité aby sa, keď príde ich čas a budú vypustení hlboko do útrob bornejského pralesa, dokázali o seba postarať. Od svojho vzniku rehabilitačné centrum odchovalo a vypustilo do prírody viac ako 600 orangutanov.

Po pozorovaní kŕmenia prejdite do jasličiek ( Nursery pavilion ), v ktorých budete mať možnosť pozorovať osirelé mláďatká orangutanov. Vo voľnej prírode zostáva mláďa so svojou matkou až 6 rokov, počas ktorých sa učí zručnosti, ktoré potrebuje na prežitie v pralese. V Sepiloku sa používa systém kamarátov, ktorý nahrádza učenie matky. Mladší orangutan je spárovaný so starším, od ktorého sa učí, najmä ako liezť z konára na konár. Táto"výuka" je veľmi dôležitá, pretože orangutani strávia v korunách stromov celý svoj život. Hniezda na spanie si stavajú každý večer, a aby sa chránili pred predátormi, vždy na inom mieste.

Najväčším predátorom sa však stal človek. Nádherný dažďový prales ustupuje čoraz viac sa rozširujúcim palmovým plantážam. Malajzia a Indonézia sú najväčšími vývozcami palmového oleja na svete. A najväčším dovozcom je Európska Únia.